24h SLOVAKIA RING Cycling Race 2018 alebo 10 hodinové Nočné PEKLO.

Autor: Peter Krnáč | 2.7.2018 o 9:18 | (upravené 2.7.2018 o 10:04) Karma článku: 1,00 | Prečítané:  192x

24hodinovka - závod, ktorý nie je len o výkonnosti, ale aj stratégií a mentálnom nadstavení každého, kto si tento závod vyskúšal. Či už štartujete ako jednotlivec alebo ste súčasťou viacčlenného tímu.

Priznám sa, bola to už moja tretia 24hodinovka, ale vlastne prvá ozajstná. Prvé dve som absolvoval v 8 člennom tíme a bol som skôr dopočtu a nie ako závodník :) Samozrejme, ako hobby cyklistovi, mi to nikdy nevadilo, lebo tento závod nie je len o pretekaní, ale je aj o skvelej atmosfére medzi závodnikmi a raz za rok o možnosti stretnúť sa s podobnými fanatikmi, ako som ja sám, pre ktorých je bicykel pravidelnou súčasťou ich života. Minulý ročník som, ani neviem prečo, neabsolvoval a neplánoval som to ani teraz. 

Ale ako sa vraví: „človek mieni, život mení“. 

Asi mesiac dozadu mi zatelefonoval majiteľ SKR sportswear Ján Sýkora, výrobca cyklistického oblečenia, ktoré už niekoľko rokov nosím, či by som nechcel byť súčasťou jeho tímu. Samozrejme, odmietnite človeka, ktorý je už Vašim priateľom a nie len obchodným partnerom. A nehovorím o tom, že keď mi oznámil že v jeho tíme ide jazdiť  aj niekoľkonásobný paraolympionický víťaz, majster sveta Jirka Ježek, ktorý patrí medzi moje športové vzory, tak som nemohol povedať nie. 

Len som nechápal čo tam ja, ako hobbík, budem robiť. Hovorím si, že možno nosiť vodu :)

Jirka je v Čechách ambasádorom mnohých projektov a so svojou úžasnou manželkou Soňou motivujú ľudí, aby športovali a pomáhajú aj detským projektom. A to nás s Jirkom a Soňou spája, nakoľko ja už nejaký ten rok spolupracujem s Nadáciou Detského Kardiocentra v Bratislave a tak to bolo aj tento rok. 

A tu patrí všetkým Vám moja veľká vďaka za to, že ste posielali a posielate počas roka prázdnu SMS na číslo 872 

a podporili ste tých, ktorí to najviac potrebujú. Na nich som myslel celú noc, keď som uvažoval, že zo závodu kvôli katastrofálnemu počasiu odstúpim.

Všetko začalo úplne super. Slnko svietilo a nálada bola perfektná. Box v paddocku sme si delili s dvomi tímami SRCC a Respect-Slovakia, kde vládla skvelá atmosféra a smiech sa šíril celým areálom Slovakia Ringu v Orechovej Potôni. Ale veď tak to má byť, prišli sme si zajazdiť pre radosť a o to nám všetkým išlo, teda aspoň nášmu tímu. To som si aspoň na začiatku myslel, že to bude len o jazdení a v duchu som si hovoril, že pôjdem si svoje tempo a pokúsim sa zajazdiť light tempom 300km a urobiť si osobný rekord za 24 hodín. To som aj oznámil mojim spolubojovníkom či im nebude vadiť, keď budem jazdiť cca 12 hodín (nemyslím v kuse, ale s prestávkami) a oni môžu oddychovať a sem tam ma prestriedať. Ale to som len naozaj chcel :).

Presne o 12:00 sa odštartovalo a tempo nebolo vôbec pomalé. Na 24hodinovku nechodia len hobbíci ako som ja, ale jazdia tu aj veľmi dobrí cyklisti, ktorých ja osobne obdivujem. To mi potvrdil po mojich odjazdených 13 kolách aj môj Garmin, ktorý ukazoval moju priemernú rýchlosť 41,1 km/h. Tí, ktorí bicyklujete, určite asi viete o čom píšem, že to nebolo veget tempo na kávičku. Po pár hodinách to prišlo, v priebežných výsledkoch sa náš tím objavoval v prvej trojke v našej kategórii a tak celý plán jazdenia pre radosť sa zmenil vetou nášho šéfa tímu, že či to neskúsime na bedňu (myslené pódium)? Tak som si hovoril, sme zatiaľ traja, o chvíľku príde Jirka, ktorý ešte pred pár mesiacmi pretekal profesionálne a možno to stojí za to vyskúšať. Stále mi v hlave behalo, veď sme len štyria a to ja nepatrím medzi cyklistov, ja sa naozaj beriem ako hobbík, dám to? Veď to nejdeme 3 hodiny, ale celý jeden deň !!! Motivácia bola veľká a stále som myslel na tie choré detičky, ako oni bojujú a čo všetko musia podstupovať. 

Tak rozhodnutie zabojovať o umiestnenie bolo jasné.

Jirka dorazil a hneď to bolo aj vidieť, išiel tak ako ho poznám z TV a mal som česť ho zažiť aj na Mallorce, kde veľmi rád, tak ako aj ja, chodieva. Je to človek s veľkým srdcom a presne vie čo robí a prečo to robí. Jednoducho vzor pre mladých a ľudí, ktorí sa vyhovárajú čo sa dá a čo sa nedá. 

Prečítajte si jeho knihu Frajer a pochopíte, že sa dá všetko aj keď Vám osud zo dňa na deň zmení život !!! 

Samozrejme, ak máte takú skvelú podporu akú ma Jirka v jeho manželke, hneď ide všetko ľahšie. Sonička bola našou mentorkou a rozdávačkou dobrej nálady, úsmevu a pozitívnej energie. V tíme sme mali takých dvoch. Aj Pekoš, môj brácha z Moravy, je človek, ktorý vie motivovať aj vtedy, keď si už ja hovorím dosť, za čo mu patrí moja vďaka, lebo takých ľudí je dnes veľmi máličko. 

Všetko išlo ako po masle a všetci na Slovakia Ringu sme sa hecovali, že predpoveď počasia sa nenaplní a nebude pršať. Žiaľ, predpoveď sa naplnila, ale ja by som to vynásobil x 10 a začalo to čoho som sa najviac obával. Ja, ako hobbík, jazdím iba vtedy, kedy sa mi chce a kedy je k tomu ideálne počasie. Nie že by som sa nevedel hecnúť výkonnostne, ale prečo trápiť telo v daždi a vo vetre. Nie som profesionál, ktorý je za jazdenie platený a musí trénovať deň čo deň, veď je to jeho práca. Samozrejme na hrádzi pri Dunaji, kde jazdím najčastejšie, fúka vždy, ale keď nie je počasie ideálne tak sa na bicykel nehrabem :) Ale tu som na výber nemal. Počasie sa z hodiny na hodinu zhoršovalo a keď sa k tomu pridal silný vietor začali u nás prvé nečakané problémy - naša najväčšia tímová hviezda Jirka Ježek pre problémy s nohou musel odstúpiť. Ani mne nebolo všetko jedno a o odstúpení som naozaj uvažoval aj Ja. Nie že by som sa nevedel hecnúť, ale nechcel som skončiť so zápalom pľúc alebo inou chorobou, lebo toto nemalo nič spoločné s cyklistikou a zopár tímov to naozaj po polnoci zabalilo. Ale to sa z dráhy vrátil šéf tímu Janko Sýkora a povedal, že to je každého osobné rozhodnutie a on ho akceptuje, ale že on pokračuje. V tom momente som si povedal aj ja, že som sem prišiel jazdiť a bojovať a znovu som si spomenul na deti v nemocnici na Kramároch a to ma zlomilo, že aj keď budeme pokračovať traja musím to zvládnuť či chcem alebo nechcem. Dnes som Sykymu za to čo povedal veľmi vďačný. Aj keď to bolo naozaj nočné peklo, nebol som v tom pekle sám, bolo tam veľa iných tímov a jednotlivcov, ktorí museli taktiež podstupovať náročné a ťažké nočné podmienky. Ale čo ma najviac potešilo bolo to, že aj keď sme medzi sebou súťažili v tom nočnom pekle, na trati sme si naozaj veľmi pomáhali. 

Pomôcť vtedy kedy je to potrebné. A to je aj zmyslel mojej pomoci detskému kardiocentru v Bratislave.

Okolo 7:00 sa počasie umúdrilo a začalo dokonca vykúkať slniečko a to ožijete aj keď sa Vám ožiť nechce. Aj keď si uvedomujete, že ste už 19 hodín bez spánku tak sa snažíte vydržať. Keďže sme od polnoci jazdili len traja tak ste na spánok alebo oddych mohli zabudnúť. Striedali sme sa po 20 max 30 minútach, aby sme neprechladli a nestvrdli ako štolverky. A to nehovorím o tom, že v tom lejaku ste vyšli na trať a za 5 minút ste boli premočený až po kosti. Nehovoriac o tom, že oblečenie na prezlečenie dochádzalo a sušiť veci bol naozaj veľký problém. Našťastie jeden zo závodníkov nám povedal, že tretry si máme ísť vysušiť na toaletu pod sušiakom na ruky :) Lubo vďaka, naozaj to fungovalo a aspoň nohy ste mali takých 5 minút v suchu, inak som si pripadal ako keby som ich mal namočené non-stop vo vode. Teraz, keď píšem tento príspevok, sa nad tým usmievam, ale v tom čase sa mi usmievať nechcelo vôbec.

Ako sa blížila 12. hodina, začal som si uvedomovať veľmi veľa vecí. Čo som sám pre seba dokázal a hlavne, že som prekonal sám seba. Spoznal úžasných ľudí, zažil pomoc od druhých na okruhu, keď už ma nohy neposlúchali a zažil som atmosféru, na ktorú nikdy nezabudnem a bola to naozaj priateľská atmosféra aj keď sme proti sebe všetci súťažili. 

Uvedomil som si jednu dôležitú vec, že nikdy nebudem ľutovať dňa, kedy som sa rozhodol bicyklovať a bicykel sa stal skoro každodennou súčasťou môjho života.

Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí sa 24hodinovky zúčastnili, zablahoželať všetkým víťazom, ale aj porazeným za to, že zvládli tohtoročný náročný pretek a ja som rozhodnutý, že o rok sa vidíme znova.

SKR sportswear team, vďaka za to, že som mohol byť súčasťou tejto skvelej partie a pretekať  v českých farbách nakoľko mám Čechy a Moravu veľmi rád. Verím, že aj budúci rok, ale v lepšom počasí, si to spoločne zopakujeme a pokúsime sa prekonať 888 km, ktoré sme spoločne počas 24 hodín najazdili a posunúť sa na stupňoch víťazov na ten najvyšší, ktorý tento rok pred nami vybojoval tím, ktorý bol od nás oveľa, oveľa lepší, ale my si vážime a tešíme sa z pekného druhého miesta. 

Na 24 hodinovke vlastne ani nejde o umiestnenia, ide tu o pocit zvládnuť tento náročný pretek, spoznať nových ľudí, upevniť priateľstvá a užiť si 24 hodín v spoločnosti cyklistických fanatikov. 

A nadácii detského kardiocentra sľubujem, že sa budem snažiť o väčšiu mediálnu podporu na zasielanie SMS správ ako to bolo tento rok.

Ale mojim najväčším želaním a víťazstvom by bolo uzdravenie všetkých tých, ktorí to naozaj potrebujú !

Za foto veľmi pekne ďakujem: Ján Melicher - www.jmfoto.sk a Soňa Ježková.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.


Už ste čítali?